Milostný život Ľudovíta Štúra
O knihách
Január 2016
Milostný život Ľudovíta Štúra
Doteraz v literárnej a historickej odbornej literatúre nespochybňované tvrdenie, že „ľúbostné a manželské vzťahy a zväzky pokladal Ľudovít Štúr za prekážku v oddanej národnej práci“, je zásadne naštrbené. Pochybnosti o tejto axióme štúrovského obdobia vyvolali na svetlo sveta nedávno objavené poznámky Jozefa Miloslava Hurbana, ktoré nad všetku pochybnosť sú synopsou neskoršieho Hurbanovho Životopisu Ľudovíta Štúra, o ktorom sám v Slovenských pohľadoch bol napísal: „Po čom dávno už túžili priatelia slovenského národa, jak tu doma, tak i von z užšej vlasti tejto bývajúci, to bol životopis Ľudovíta nezapomenuteľného, tohoto kriesiteľa mládeže, tohoto vyneslého bohatiera myšlienky slovanskej na Tatrách, tohoto večného mládenca s ohňami duše a srdca nekonečne dojímavými, tohoto všetkým Slovanom známeho a všetkých popredných Slovanov znavšieho jednak muža ideálov, jednak ale i muža činov.“
Poznámky k rukopisu boli nájdené v starom cestovnom kufri s iniciálkami J.M.H. na povale meštianskeho domu v Hlbokom – presnejšiu adresu historici aj literárni vedci odmietli prezradiť, zrejme z dôvodu ďalšieho skúmania na povale, kde sa ešte onakvejšie pramene z obdobia štúrovcov môžu nachádzať.
Principiálny otras v doterajšom pohľade na Ľudovíta Štúra a jeho postoj k ženám odhalila poznámka, Hurbanovou rukou napísaná na margo jeho hádok so Štúrom o ľúbosti, manželstve a rodinnom živote. „Hádky teoretické o predmete tomto trvali za dlhý čas medzi nami dvoma. Ja poukazoval na priepasť hniloby nízkych natúr v panictve žijúcich, on na masu hnilú, bezvýznamnú plytkého rodinkárstva…“, píše Hurban, čo je verejnosti dobre známe. Rovnako aj to, že ich spor sa mal vyriešiť na Hurbanovej svadbe. „Spor mal vybúšiť do verejnosti v tú dobu, keď ja prakticky odvetil som Ľudovítovi, pozvúc ho na svadbu svoju. Ľudovít prišiel – ako písal priateľom – »Miloslavovi na pohrab!« A príduc troma dňami pred svadbou (4. októbra 1845), ešte snažil sa odviesť ma od úmyslu zakladania rodiny v týchto osudných časoch pre národ náš.“
Zvrat v náhľade na Ľudovíta však môže priniesť Hurbanova poznámka na rukopisnej stránke, že „ten nejučinlivější nejzapalenější v loně jedné ženy usnul...“, čo jednoducho neumožňuje veľa interpretácií.
Zdá sa teda, že Hurbanom adorovaný muž ideálov i činov proste neodolal zradnej kombinácii alkoholu a ženskej príťažlivosti. Na Slovensku je však alkohol poľahčujúcou okolnosťou, čo Ľudovítovi na jeho popularite určite neuberie.
(Z pripravovaného rukopisu Milostný život Ľudovíta Štúra, ed. Svätozár Štúr Vajanský, vyd. Paveda, Liptovský Mikuláš 2020).