Vymeníme slobody za ochranu Smerom?
Denník Sme
6. decembra 2015
Vymeníme slobody za ochranu Smerom?
Podľa Benjamina Franklina ten, kto sa vzdá slobody pre bezpečnosť, si nezaslúži ani slobodu, ani bezpečnosť.
Do pôvodne jednohlasného pritakávania opozičných strán predvolebnej kampani Smeru-SD v otázke migračnej krízy – inak povedané, kvóty za žiadnu cenu – v posledných dňoch zablúdili iné tóny. Už nielen Most-Híd dáva najavo, že Smeru v jeho ochrannom odhodlaní za každú cenu (práva – nepráva) nebude robiť krovie, ale občiansko-liberálnu podstatu svojej strany pri migračnej kríze, teda skôr pri jej riešeniach podľa Smeru-SD, objavili aj Sulíkovi liberáli. Marketing v prvom rade
To, na čo už pri Ficovom spôsobe odmietania kvót upozorňovali niektoré médiá, si po analyzovaní antiteroristického balíčka osvojili dve opozičné strany a nahlas dali najavo, že na tejto predvolebnej marketingovej hre strany a vlády sa nemienia zúčastniť. Iste, na schválenie (nie)ústavnej časti balíčka nepotrebuje Smer nikoho a na novelu ústavy mu stačí iba niekoľko opozičných mandátov, ktoré zrejme získa, takže odpor Mosta-Hídu a SaS nebude účinný – avšak signál verejnosti, že nie všetci podľahli šíreniu paniky a strachu z najvyšších poschodí, je pre časť verejnosti/voličov mimoriadne dôležitý.
Kritika zámerov Smeru dvoma predstaviteľmi Mosta-Hídu Luciou Žitňanskou a Gáborom Gálom nie je až takým prekvapením, lebo už pri prvej parlamentnej diskusii o téme migračnej krízy boli v Moste najviac zdržanliví. Napokon, kto ak nie predstavitelia tejto menšiny (oslovujúci najmenej xenofóbnu časť slovenskej verejnosti) by sa mali vedieť vcítiť do pocitov menšiny v mori nepriaznivo naladenej väčšiny. Aj preto Most-Híd navrhol niekoľko pozmeňovacích návrhov, o. i. limitovanie tohto balíčka osemnástimi mesiacmi a následným prehodnotením ich zmysluplnosti.
Prvé ovocie šírenia paniky
Antitero-ristický balíček popri racionálnych a vysvetliteľných opatreniach prináša aj niekoľko ďalších, tajnou službou a políciou ľahko zneužiteľných.
Na tomto mieste by som rád odcitoval zo slov politológa Samuela Abraháma (SME 23. novembra) upozorňujúceho na to, „že už dnes môžeme s údesom sledovať, ako sa neprirodzene delí naša spoločnosť. To, že nacionalisti a fašisti a náckovia pochodujú a kričia, sa od nich dá očakávať a už sme sa presvedčili ikskrát, že vlastne ani nič iné nevedia. Ale delenie nastáva medzi ľuďmi, ktorí by v mnohých veciach spolu súhlasili, spolu stáli proti Mečiarovi a nacionalistom, ako aj v otázkach demokracie, spravodlivosti, korupcie. V tej novej nezdravej konfigurácii jedna skupina vehementne tvrdí, že utečenci sa musia prijať v akomkoľvek počte a snaha zastaviť tento prúd je nehumánny krok a každého, kto pochybuje o tejto otvorenej perspektíve, obviňuje, že je fašista, obmedzenec a sebec.
Aj keď vo svojej vnútornej logike majú pravdu, pretože oni len doťahujú do logického konca etické a morálne normy liberálnej demokracie, kde každý človek je si rovný a každý utečenec má právo na azyl. Avšak obávam sa, že tento prístup by viedol k strate práve tých etických a morálnych noriem, ktoré si tak vážime. Totiž, okrem tých, čo tvrdia, že sú potrebné regulácia a kontrola, sú takí, ktorí tlačia na najnižšie ľudské pudy strachu a nenávisti“. A na tejto premise Abrahám prognózuje, že „ešte takéto dve-tri sezóny prílevu utečencov a Európa sa tak radikalizuje, že nikto nebude schopný ustrážiť radikálov, ktorí dostanú zelenú a budú získavať politickú moc, a budú robiť to, čo už Európa zažila v polovici 20. storočia“.
Napokon, prvé konkrétne ovocie šírenia strachu už strana a vláda dostáva naspäť – v odmietaní 25 rodín asýrskych kresťanov, ktorí majú prísť na Slovensku - a hoci majú za sebou aj bezpečnostné sito previerok a prehliadok, na kresťanské princípy našich občanov musia apelovať aj premiér a minister vnútra (čo je teda mimoriadne bizarné – lebo najprv urobiť všetko pre to, aby v ľuďoch vznikli obavy zo všetkých utečencov, a potom sa čudovať, že tie obavy medzi ľuďmi aj sú a majú svoj odraz v odmietaní kresťanských utečencov, sa inak ako bizarné pomenovať nedajú, ak chcem zostať pri slovníku spred 22. hodiny). Článok 32
Čo teda vyčítajú tomuto balíčku tieto dve opozičné strany? Pre obe je dôležité udržať vyvážený vzťah medzi bezpečnosťou a ochranou práv jednotlivca. Podľa Mosta-Hídu sú hlavným motívom strany a vlády blížiace sa voľby a niektoré opatrenia s terorizmom vôbec nesúvisia, navyše tento spôsob ochrany preferuje pred právnym štátom štát policajný - ako inak si možno vysvetliť slová predsedu vlády, že ak pôjde j o bezpečnosť krajiny, nebude poznať žiadne hranice – premiéra totiž, „pokiaľ ide o životy ľudí, bezpečnosť Slovenska a celej Európskej únie, žiadna etika nezaujíma“, a dokonca „nevidí žiadny dôvod, ani ľudské práva, ani humanizmus... aby sme ignorovali alebo zamlčiavali obrovské bezpečnostné riziká, ktoré so sebou táto migračná vlna prináša“.
Výsledkom je antiteroristický balíček, ktorý popri racionálnych a vysvetliteľných opatreniach prináša aj niekoľko ďalších, tajnou službou a políciou ľahko zneužiteľných. A netreba ani parafrázovať Murphyho zákon, že čo sa môže zneužiť, to sa aj zneužije – lebo skúsenosti a informácie a viaceré kauzy spájané s tajnou službou a políciou vyvolávajú pochybnosti, či tomuto pokušeniu odolajú. A intenzita kontroly oboch inštitúcií nedáva ani žiadne záruky, že sa budú tomuto pokušeniu vyhýbať (reč je hlavne o možnosti bezdôvodnej väzby, možnosti zadržať každú osobu, ktorá sa nachádza na mieste, kde hrozí alebo kde sa odohral teroristický útok, prehliadky automobilov a pod.).
Sulíkovi liberáli výrazne pritvrdili slovník a nepodporia vládny protiteroristický balíček zákonov, lebo sú presvedčení, že štátna moc sa pod rúškom boja proti terorizmu snaží obmedziť slobodu svojich občanov. Sulík si na pomoc privolal aj Benjamina Franklina, podľa ktorého „ten, kto sa vzdá slobody pre bezpečnosť, si nezaslúži ani slobodu, ani bezpečnosť“. Ani podľa Sulíka nie je dôvod na zrýchlené konanie a naopak, takýmto zásahom do ústavy a zákonov by mala predchádzať pokojná a rozvážna diskusia. Tá však pre Smer-SD neprichádza do úvahy, lebo by sa tým do veľkej miery z nabrúseného tigra stal jeho domestifikovaný variant. Navyše by sa v takej diskusii značne rozkryl jeden z prioritných cieľov strany a vlády, prečo sa s toľkou intenzitou vrhli na tému utečencov a antiteroristického balíčka – prekryť svoje nedávne a súčasné prešľapy a nevenovať sa odpočtu štyroch rokov vlády jednej strany. Štát vz. jednotlivec
Pozadie a účel balíčka výstižne komentoval aj tímlíder SaS pre spravodlivosť Alojz Baránik upozornením, že „rozširuje sa moc tajných služieb. V štátoch, kde súdy riadne fungujú, sa to ochranou práv jednotlivcov vyvažuje. To my však nemáme. Ak teda polícia a tajné služby budú mať širšie právomoci, tak nebude nikoho, kto bude ochraňovať práva jednotlivca“.
A keďže vieme, že čo sa môže stať jednému, môže sa stať každému, čo sa môže stať jednej skupine, môže sa stať každej skupine. (Na Slovensku sú monitorovaní všetci moslimovia, vyhlásil premiér a doteraz to nedementoval ani nezopakoval – lebo ako? 1. Vymýšľal som si, aby vás utvrdil v presvedčení, že síce tu máme nebezpečenstvo, ALE JA vás ochránim? 2. Áno monitorujeme všetkých moslimov, lebo VŠETKÝCH považujeme za bezpečnostné riziko?) A kde máte zaručené, že oprávnený protest (učiteľov, sestier, kamionistov, advokátov, no dobre, tí nie) v uliciach nebude vyhlásený za nebezpečenstvo terorizmu?
A čo potom napríklad s takým ústavným atavizmom, ako je článok 32 Ústavy SR? „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“
Hoci to doteraz vyzerá, že ten článok nám nechýba, keby nebol, nechýbal by?
http://komentare.sme.sk/clanok.asp?cl=8096149