Denník Sme

10. augusta 2015

Marec 2016: Veď ak bude treba, Andrej zaberie

„Krútia sa ako červíky v zdochline rýb, nevieme, čo chcú,“ povedal predseda vlády Robert Fico na adresu súčasnej rozbitej opozície v súvislosti s druhým sociálnym balíčkom (ach, bože, čo nás ešte len čaká, slastne si povzdychla Ida Rapaičová v Pachovi počas návštevy zbojníckej jaskyne – živnostníci a podnikatelia dobre vedia, že to nebudú práve oni, ktorých by premiér v treťom balíčku odmenil za to, že môže rozdávať svojim potenciálnym voličom – hoci je zvrhlosť zdierať svojich odporcov a z nazdieraného si kupovať svojich voličov, predseda Smeru robí len to, čo mu súčasná situácia umožňuje a čo mu na preferenciách neuberá). Nehovoriac už o tom, že viaceré sociálne balíčky nejdú zo štátnej kasy, ale zaväzujú úplne iných hráčov na ekonomickom alebo bankovom trhu, aby naplnili premiérove sľuby (prinajmenej zvýšenie minimálnej mzdy a lacný bankový účet zatiahne niekto iný ako ten, čo sa týmto perím bude chváliť až do volieb).
Premiér však svojím slovníkom opakovane potvrdil, že povesť štamgasta štvrtej cenovej skupiny mu patrí právom. Rovnako aj titul Arogant čislo 1 – lebo takýmto slovníkom označkovávať jedného či dvoch zo svojich potenciálnych koaličných partnerov môže len ten, kto ich považuje za handry a neobáva sa žiadnej relevantnej reakcie. A môže tak bezpečne robiť ešte ten, kto vie, že ak bude treba, Andrej zaberie.

Intermezzo I
„Janka, pošlite mi sem prvého predsedu,“ povedal premiér svojej sekretárke a otvoril okno, lebo príjemné marcové ráno zvádzalo k čerstvým vetrom na úrade vlády. Zo skrine s plagátom Che Guevaru vytiahol zoraďovač naplnený fasciklami, v ktorých mal rešerše predvolebných vyjadrení predsedov opozičných strán – červenou fixkou boli v spisoch zvýraznené odmietavé stanoviská k povolebnej spolupráci so Smerom, žltou kritické na adresu iných opozičných strán a zelenou vyjadrenia, ktoré signalizovali potenciálnu spoluprácu so Smerom, ak sa vládostrana „posunie k väčšej serióznosti“. Čiernou fixkou boli na okrajoch listov čitateľné a výkričníkmi zvýraznené poznámky predsedovou pevnou rukou. Nelichotivé, dalo by sa sumarizovať ich vyznenie.

„Myslíte Andreja?“ spýtala sa Janka. „Ten tu sedí už od šiestej,“ zalobovala Janka za predsedu SNS, ktorý bol vždy príjemne naladený, keď sa stretol s premiérovou pravou rukou, a nikdy nezabudol na jej meniny (väčšina krajiny si pripomínala v ten deň okupáciu alebo bratskú pomoc, Andrej však nie, ten vedel, čo sa v ten deň  patrí). Ako správny gentleman jej narodeniny nepripomínal.
„Nie, Andreja si necháme na koniec,“ povedal premiér, „ale nájdite mu miesto v predsieni, aby na neho každý hosť dobre videl,“ vyniesol premiér strategické rozhodnutie, ktoré malo zásadným spôsobom determinovať povolebné rokovania o zostavení budúcej vlády.
 

Inak povedané, pol roka pred parlamentnými voľbami každý robí to, na čo má kapacity. Zjednodušene povedané.
Smer si kupuje každého, u koho očakáva, že jeho sociálne balíčky môžu zapôsobiť (desať eur za plyn asi nezlomí učiteľa v Petržalke, aby preorientoval svoje preferencie správnym smerom, ale učiteľ či SZČO v Bratislavskom samosprávnom kraji nie je ten typ voliča, kvôli ktorému sa premiér strháva zo sna a celé noc nespí, len aby našiel grif k jeho srdcu a volebnému hárku). Zrejme to má prepočítané – viac-menej rezignoval na obhajobu dominantného postavenia jedného samca na trhu, ktorý na vládnutie nikoho nepotrebuje, a rozdávanie balíčkov mu má pomôcť udržať také postavenie, že ho nebude možné obísť. Lebo predstava, že sa všetky strany spoja proti Smeru, je zábavná – a vlastne aj nerealizovateľná. Opozícii chýbajú osobnosti, program, vízie – jediné, čoho majú tzv. nevládne strany dostatok, sú ambície a animozity. A v prípade sociálnych balíčkov úplne rezignovali na tých, ktorí svojou ekonomickou aktivitou, odvádzaním a neoptimalizáciou daní umožnili premiérovi, aby si mohol kupovať tých, čo sa kúpiť dajú.

Intermezzo II

(Autor ako novinár už trinásty rok na voľnej nohe prestal dúfať, že sa nájde relevantná politická strana, ktoré jemu a živnostníkom a podnikateľom a SZČO a slobodným povolaniam povie - Robo, záleží mi na tebe a na tebe podobných, toto kupovanie voličov považujem za volebnú korupciu a zaväzujem sa, že keď sa dostaneme k moci, urobíme všetko pre to, aby podnikanie nebolo považované za nepriateľskú činnosť voči štátu, a aby čo najviac uľahčilo podmienky na takéto  živobytie a umožnilo prosperovať tým, ktorí nenatŕčajú ruku voči štátu, ale naopak, svojou každodennou činnosťou ho držia nad vodou. Kurva, nie je nás málo, nie sme nepodstatní – ale prečo nás nikto nevidí?)

Väčšie strany, ktoré sa nazdávajú, že sú za vodou a otázna je len veľkosť poslaneckého klubu, sa snažia vsugerovať verejnosti, že ony tri sú alternatívou voči Smeru už len tým, že sú. A dúfajú, že ak budú mať viac ako Smer, už o tom nebude pochybovať nik. Ani tí kverulanti, ktorí pozorne sledujú dlhodobé prieskumy verejnej mienky a tvrdia, že takémuto optimizmu nič nenasvedčuje. Iste, podľa viacerých prieskumov verejnej mienky sa už Smeru nepodarí zopakovať úspech z roku 2012, keď opozícia ako na miske ponúkla Smeru predčasné uchopenie moci (isteže, leví diel na tejto zmene garde mala kauza Gorila, tu sa však nemôžu cítiť dnešné opozičné strany ako nespravodlivo poškodené, lebo táto kauza je do veľkej miery jej maslom na hlave).
Menšie strany s neveľkou šancou sa presadiť samostatne hľadajú matematický model, ako si predĺžiť parlamentné vegetovanie, lebo byť za vodou je pre vedenie strany a jej najbližšie okolie celkom dobrá živnosť – vždy lepšie ako si hľadať iný zdroj obživy ako je opozičné vajatanie za slušné peniaze.

Preferencie politických strán a počet mandátov (jún 2015)

Strana                         MVK              Mandáty         Polis Slovakia Mandáty        

Smer-SD                     37,8                 66                    34,8                 62

Sieť                             12                    21                    11,8                 21

SNS                            9,2                   16                    8,1                   15

KDH                          8,9                   16                    8,4                   15

Most-Híd                    6,8                   12                    8,8                   16

OĽaNO                      6                      10                    6,9                   12

SMK                           5,2                   9                      5                      9

SaS                             2,9                                          4,3

KSS                            2,2                                          2,2

NOVA                                   2                                             3

Intermezzo III

„Myslím, že sa nám treba dohodnúť čo najskôr,“ povedal Gazda na stretnutí Piatich krátko po polnoci v penzióne neďaleko Bratislavy.
„Máme viac ako on, musíme teda prevziať iniciatívu,“ pridal sa Dano, hoci jeho zásluha na tom, že mali viac ako on, bola najmä v tom, že vedel vysadnúť na správneho koňa v pravý čas.
„Karolínka, rozdajte žetóny,“ povedal Gazda, „nech vieme, kto za koľko kope,“ zažartoval, ešte netušiac, že o chvíľu ho prejdú všetky srandy. Karolína v šmrncovnom kostýmčeku, ktorý viac naznačoval ako odhaľoval, postupne prechádzala od jedného predsedu k druhému a odovzdávala každému kartičku s vygravírovaným číslom. 16, 15, 12, 9 a my máme 21, nenápadne zdôraznila, aby všetkým došlo, že Gazda má najviac. Teda po Robovi, samozrejme. Ale kvôli nemu sa tu stretli, aby teda nebol.
Spolu 73, spočítal Gazda. Chýbajú nám traja, aby sme mali väčšinu.
Kde vziať a nekradnúť, zasmial sa Janko, lebo mu to bytostne pripomenulo situáciu, kedy Lenon predal Mikimu niekoľkých svojich poslancov ako dobytok (zdroj Ján Slota, pozn. aut.), aby nahradil práve jeho poslancov po odchode z vlády.
Skúsme Andrejovi navrhnúť koalíciu, naznačil cestu z konopí Gazda.
To ťažko, zaprotestovali obaja Maďari, ktorí si nevedeli predstaviť už ani len to, že by boli v koalícii s tým druhým Maďarom, nieto ešte s SNS.
Ani jeden z vás sa nedokáže zmieriť s Andrejom?, spýtal sa Gazda, lebo v rozdelení Maďarov videl šancu na získanie väčšiny. Vymeniť 9 Jószefových Maďarov za pätnástich Andrejových žetónov sa mu zdalo ako zabiť dve muchy jednou ranou. Kým sa však dostal k rozvinutiu tejto myšlienky, v miestnosti píplo päť esemesiek.
Zajtra ráno o 9/9.30/10./10.30/11. Môžeš? Robo (stálo na každej z nich).
Z tímu Piatich sa stalo päť indivíduí, ktoré mali zrazu strašne naponáhlo.