Miriam Letovanec: Nejestvuje lepší zamestnanec ako matka na rodičovskej dovolenke
Denník Sme
6. júla 2015
Miriam Letovanec: Nejestvuje lepší zamestnanec
ako matka na rodičovskej dovolenke
Študovala na Ekonomickej univerzite v Bratislave, na Georgetown University vo Washingtone, DC, a Vrije Universiteit v Bruseli. Momentálne je poradkyňou amerického veľvyslanca pre ekonomické otázky, na rodičovskej dovolenke s jedenásťmesačným synom. V máji sa stala predsedníčkou Platformy žien Slovenska. Miriam Letovanec.
Ako si sa dostala do čela Platformy žien Slovenska?
„Platforma žien Slovenska bola založená v decembri 2013 ako výsledok vyše ročnej spolupráce organizácií zameraných na podnikanie a ženské otázky, ktoré spoločne vytvorili Bielu knihu odporúčaní určenú pre vládu a parlament. Táto iniciatíva skrsla v mojej hlave pôvodne v apríli 2012, krátko po tom, ako som prišla na Veľvyslanectvo USA. Prioritou vtedajšej ministerky zahraničných vecí Hillary Clinton boli dve oblasti: 1. podnikanie a 2. ženské otázky. My sme to spojili a snažili sa zistiť, aká je úroveň ženského podnikania na Slovensku.“
Výsledok mohol byť azda aj kontroverzný.
„Možno nie prekvapivým zistením bolo, že desiatky organizácií, ktoré sa venujú ženám, medzi sebou nespolupracujú a ani sa nepoznajú. Naša iniciatíva preto v začiatkoch prirodzene smerovala k vytvoreniu podmienok pre vzájomnú komunikáciu. Nasledoval mentoringový program pre začínajúce ženy podnikateľky v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach. Ďalšou aktivitou boli napríklad stretnutia so ženami, ktoré si vážim za to, čo všetko dosiahli v tejto problematike a čo v nej doteraz urobili. Spomínaná Biela knihu odporúčaní je kľúčový výsledok nášho snaženia a nosný dokument celej iniciatívy, ktorý stojí na troch pilieroch: ženy podnikateľky, zosúladenie rodinného a pracovného života a ženy manažérky a líderky.“
Akoby ste sa zamerali predovšetkým na ekonomické otázky...
„Áno, a to z jedného jediného dôvodu - pretože hodnotové ľudsko-právne aspekty sú dosť problematické z pohľadu vnímania tejto témy. Preto som vyhľadávala oblasti, ktoré sú málo konfliktné, ktoré v sebe nemajú veľa názorových odlišností a spájajú. A tou hlavnou je sociálno-ekonomické postavenie žien.“
Traduje sa, že ženy ťažšie spolupracujú ako muži.
„Niečo na tom bude.“
Naozaj?
„Mám s tým osobnú skúsenosť. Pracovala som aj v čisto ženskom kolektíve na Protimonopolnom úrade SR, v čisto mužskom kolektíve vo Wood & Company aj v zmiešanom na Veľvyslanectve USA. Lepšie sa mi spolupracovalo s mužmi. Moja osobná skúsenosť hovorí, že muži sú priami a pragmatickí a neriešia emocionálne veci. Muži sú často egomaniaci, ale my ženy si viac závidíme.“
Nevyplýva to aj z mužskej dominantnej pozície vo väčšine spoločností?
„Zrejme áno. Ale zároveň platí, že ak žena dokáže svoju odbornosť – a trvá jej to teda dlhšie ako chlapovi - mužská spoločnosť ju začne akceptovať.“
V čom ste teda odlišné?
„Myslím si, že muži dokážu emócie a ich vedľajšie produkty lepšie eliminovať. Žena sa k emóciám stále vracia až do momentu, kým si nie je stopercentne istá, že to (nie) je správna cesta. Má to však aj výhodu, lebo ženy sú voči riziku viac averzné. Preto sú najlepšie tie tímy, ktoré sú zmiešané, pretože každá strana prinesie do spolupráce svoje silné i slabé stránky.“
Projekt Platformy žien Slovenska akoby bol sústredená na problémy, ktoré nie sú celkom artikulované v spoločnosti.
„Ony artikulované sú, len im chýba dôsledný ťah na bránu a spoločný hlas.“
Keby ste sa vedeli dohodnúť, tak nás pokojne prehlasujete.
„Dnes ešte stále žijeme v mužskom svete. Problém súvisí s nastavením života ženy. Je viacero elementov, ktoré ženu zbrzdia, aby dosiahla tú istú úroveň profesionálneho úspechu ako muži. Napríklad materstvo je jedna veľká kapitola života, ktorá je brzdou v profesionálnom rozkvete, ale je nádherným a prirodzeným naplnením jej života. Ďalšími problémami sú príjmová krivka a platové rozdiely, sociálny systém a nastavenie materskej. Netreba ísť ďaleko, v Poľsku a Škandinávii ženy na materskej dovolenke dostávajú stopercentnú náhradu svojho bývalého platu, hoci na kratšie obdobie.“
Ako je to u nás?
„Materská sa pri narodení jedného dieťaťa poberá 34 týždňov, pri dvojčatách a viactorčatách 43 týždňov, a keď matka vychováva dieťa sama, tak 37 týždňov. Matka dostáva maximálne 65 percent svojho platu a je to ohraničené zhora maximálne 819 eurami.“
Ako dlho si na materskej či rodičovskej?
„Na materskej som bola 30 týždňov, na materskú som išla 2 týždne pred pôrodom a od januára som na rodičovskej.“
A terajší príjem?
„203,52 eur plus detské prídavky 23,52 eur. Treba to ale správne chápať, rodičovská je príspevok a nie nemocenská dávka. Čiže nepriamo ženu motivuje, aby začala pracovať. No situácia na trhu práce a mentalita zamestnávateľov to v realite negatívne ovplyvňuje.“
To si nemôžeš vyskakovať.
„Nie, ale našťastie mám manžela, ktorý sa nám stará o domácnosť a finančne nás zabezpečí.“
Platforma má ambíciu zmeniť tento stav?
„Áno, komplexná reforma materskej a rodičovskej dovolenky je jedna z našich obsahových nosných tém. Lebo dnes sa riešia jej problémy iba parciálne. Zvýši sa materská, upraví sa príspevok na opatrovanie, občas aj rodičovský príspevok, ale nerieši sa systémový problém z dlhodobého hľadiska. Aby matka mala väčšiu oporu v štáte, ak sa rozhodne ostať doma, no a zároveň využívať flexibilné formy práce, ak sa rozhodne popri rodičovskej dovolenke pracovať. Pritom musíme rozlišovať Bratislavu a zvyšok Slovenska.“
Prečo?
„V Bratislave sú veľké medzinárodné korporácie, ktoré už majú dnes nastavené politiky v oblasti zosúladenia pracovného a rodinného života, a snažia sa to podporovať formou home office, zdieľaného pracovného mesta a polovičným úväzkom. Ženy môžu zostať v kontakte so svojím zamestnávateľom, ponechať si notebook a telefón. Ale aj tak, je to ešte stále skôr výnimka ako pravidlo. V regiónoch sú hlavne malé podniky so slovenským kapitálom a zamestnávatelia sú veľmi nedôverčiví voči matke na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Vo všeobecnosti platí, že zamestnávatelia sú nedôverčiví voči flexibilným formám zamestnávania. Napríklad prevláda stereotyp, že matka každú chvíľu vypadne z práce kvôli starostlivosti o člena rodiny.“
Aké by bolo podľa teba vhodné riešenie? Práce na doma, skrátené úväzky?
„Nejestvuje viac motivovaný a lepší zamestnanec ako matka na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Ak dostane možnosť pracovať z domu na skrátenú formu úväzku, nevypadla z pracovného procesu, a keď má pocit, že zamestnávateľ sa o ňu zaujíma, tak je vďačná za každú príležitosť. Nám ide o to, aby ženy mali možnosť voľby. Ale aby sme sa rozumeli, stále sa bavíme o ženách, ktoré chcú pracovať, a nie o tých, ktoré sa rozhodli plne venovať svojej prirodzenej úlohe – a to role matky. V minulosti sa ženy vracali do práce skôr, lebo existovali štátne jasle, ale dnes štátne jasle neexistujú.“
Chcela by si ich znova zaviesť?
„Nemusia byť čisto štátne, môže to byť partnerstvo medzi štátnym a súkromným sektorom. Nezabúdajme na prirodzené výkyvy demografie, ako aj návratnosť investície na zriadenie a prevádzkovanie týchto zariadení.“
Mali by byť súčasťou bežného biznisu medzi zamestnávateľom a zamestnancom?
„Demografická krivka nepustí, sú silnejšie a slabšie roky, návratnosť investície je dlhodobá. Plošné vybudovanie štátnych jaslí po Slovensku nie je určite riešením. Skôr ide o vyplnenie medzery na trhu v súčasnosti. Príspevok na opatrovanie pre deti od 0 do 3 rokov, platený z eurofondov, je jedným z nástrojov, ktorý pomáha preplácať náklady za drahšie súkromné jasle. Na druhej strane tu máme problém, že v rokoch, kedy sme svedkami tzv. baby boomu, štát implementuje jednorazové opatrenia, ktoré riešia tento problém len krátkodobo. Preto lokálne partnerstvá medzi štátnym, súkromným a neziskovým sektorom by mohli byť riešením. A nielen v riešení problému detských jaslí, ale aj voľnočasových aktivít, či flexibilnej starostlivosti o deti mimo pracovného času. A zase nezabúdajme, iná situácia je v Bratislave, kde je baby boom, a napríklad v Michalovciach, kde sú kapacity bez problémov, ale málo detí.“
Ako to riešia inde?
„Napríklad v Slovinsku je tretie dieťa daňovo zvýhodnené. Rodina s tretím dieťaťom má daňové úľavy, v konečnom dôsledku teda nižšie dane. Takéto niečo by možno u nás mohlo byť, aby sa rodilo viacej detí. Chýba tu dlhodobo vôľa riešiť problémy systémovo a nie krátkodobo. Aj preto si my ženy musíme vyberať medzi materstvom a kariérou. Lebo nemáme vytvorené podmienky na to, aby sme zvládali oboje.“
Napriek tomu veľa žien to dokázalo.
„Áno, je to pravda. Dôležité je však rodinné zázemie, ako aj možnosti starostlivosti o deti mimo rodinných príslušníkov. Na Slovensku sú možnosti značne limitované. V USA napríklad funguje veľa babysittingových agentúr, opatrovateľské a co-workingové centrá, kde si zavoláš a do pár minút dôjde certifikovaná opatrovateľka. Na Slovensku je to ešte v plienkach, a zase nanajvýš v Bratislave a niekoľkých väčších mestách. Bratislava je špecifická, že sa do nej sťahujú ľudia z celého Slovenska bez zázemia širšej rodiny. Vo zvyšku Slovenska rodiny žijú so starými rodičmi, čiže staré mamy a otcovia sa starajú o svoje vnúčatá.“
Ako to chcete dosiahnuť?
„Konferencií, seminárov, školení už bolo veľmi veľa. My chceme otvárať tieto témy práve s tými ľuďmi, ktorí majú priamo dosah na tvorbu politík. Doteraz sme spravili dve veci. Prvou je Biela knihu odporúčaní, ktorú sme odovzdali všetkým dotknutým ministerstvám, t.j. ministerstvu financií, hospodárstva, práce a zahraničných vecí. Po druhé, sme vymenovali Ambasádorov žien Slovenska naprieč parlamentným politickým spektrom a v slovenskej vláde. Medzi ambasádormi sú aj poslanci Európskeho parlamentu, či partneri Platformy, ktorí pri nej stáli od jej zrodu.“
Čo od týchto ambasádorov očakávaš?
„Predovšetkým chceme s nimi začať systémový a systematický dialóg o sociálno-ekonomickom postavení žien a ich problémoch pri zosúlaďovaní rodinného a pracovného života. V Platforme preto chceme pripraviť dobrú podkladovú a argumentačnú bázu založenú na dátach a analýzach. Naším cieľom je preto v krátkom čase vytvoriť prvý ženský think tank na Slovensku, ktorý bude svoju argumentáciu zakladať na faktoch. Budeme pokračovať v projekte Mesto pre rodinu a biznis, v rámci ktorého oceňujeme mestá za ich prístup k lepšiemu životu v meste. Chceme podporovať ženy podnikateľky v ich začiatkoch v podnikaní prostredníctvom online mentoringu. Našou vlajkovou loďou bude hodnotenie volebných programov politických strán zameraných na postavenie žien a rodiny.“
Čím sa odlišuje žena podnikateľka od muža podnikateľa?
„Z hľadiska zákona ničím. Je to podnikateľ ako podnikateľ.“
Potrebuje žena podnikateľka nejaký špeciálny prístup?
„Áno.“
Prečo?
„Na základe nášho viac ako trojročného fungovania a kvalitatívnych prieskumov sme zistili, že medzi základné problémy žien na Slovensku v oblasti podnikania patria nedostatok sebadôvery, nedostatočná informovanosť o možnostiach podnikania, ako aj prístup k financiám. Hoci má muž aj žena v teoretickej rovine rovnakú východiskovú pozíciu, žena je od prírody averznejšia voči riziku a svoje podnikateľské ambície prehodnocuje najmä z pohľadu vplyvu na finančnú stabilitu svojej rodiny. Muž sa nato pozerá cez optiku tvorby zisku, až potom skúma ďalšie faktory. Je to potvrdené aj mnohými medzinárodnými štúdiami jednak z Harvardu, McKinsey atď.“
Nemôžem sa nespýtať. Potrebujete kvóty?
„Nie.“
Prečo? Ty si za prirodzený proces, ktorý dostane schopné ženy tam, kam patria?
„Jediná dobrá vec, ktorú kvóty spravili, je, že naštartovali diskusiu, a bez nej by sa tento problém neriešil. Na druhej strane, kvóty neboli pochopené širokou verejnosťou tak, ako sú vo svojej podstate mienené.“
Treba vytvoriť situáciu, že ak nechcete kvóty, tak urobte aspoň férové pravidlá?
„Áno. Respektíve, rešpektujme ako spoločnosť, že keď sa žena vráti po určitom výpadku (materská dovolenka, choroba, atď.), musí si prejsť určitým obdobím zosúladenia života rodiny, jej samej a jej kariéry na to, aby sa dostala tam, kde bola predtým.“
Čo máte v pláne s témou líderky a manažérky?
„Najdôležitejšie pre ženy zo všetkých regiónov Slovenska je, aby sa motivovali a inšpirovali úspešnými príkladmi žien, ktoré to dokázali. Majú rodinu, sú samé sebou a majú čas na seba aj ako vrcholové političky či manažérky. Vidieť ženu, ktorá to zvláda, dodá motiváciu.“
Biela kniha odporúčaní vznikla ako iniciatíva ženských organizácií a mala by byť jej jednotným hlasom v tých troch témach. Darí sa vám? Vnímajú vás ako svojho reprezentanta?
„Áno, myslím, že sa to dá vnímať cez členskú bázu. Organizácia začínala v roku 2013 a dnes má 14 kolektívnych členov a 76 jednotlivcov. Chcem sa teraz sústrediť na zväčšovanie základne a spájanie.“
Je necelý rok do volieb. Čo očakávate od politických strán?
„Že tieto témy budú veľmi sexy v kampani, že sa im politické strany budú venovať. Ženy, matky, dôchodkyne, rodinná politika sú dôležité volebné témy.“
Ako budete vyhodnocovať politické programy?
„V septembri zverejníme zoznam 10 téz, ktoré budú sumarizovať naše očakávania, no a potom v marci ich posúdime internou analýzou a hodnotením Komisie zloženej z nezávislých odborníkov.“
Nechcete ovplyvniť volebné programy strán?
„Nie. Politické programy jednotlivých strán nie. My už sme dokument – Bielu knihu -, ktorý by to mal ovplyvniť, vydali. Od Ambasádorov žien Slovenska záleží, či si ju ich strany osvoja alebo nie.“
Na nedávnej konferencii si spomínala, že jednou z úloh na najbližšie obdobie je vytvoriť pozíciu splnomocnenca vlády pre matky a rodinnú politiku. Čo od toho očakávaš?
„Dnes túto problematiku primárne rieši ministerstvo práce a rodiny, ale hlavnou úlohou splnomocnenca by mala byť koordináciu všetkých ministerstiev, pretože je to prierezová téma pre mnohé verejné inštitúcie. Podpora podnikania je pod ministerstvom hospodárstva, rodová rovnosť pod ministerstvom práce, ľudské práva sú pod ministerstvom zahraničných vecí, a na to, aby ten celý aparát fungoval efektívne, je potrebný jeden koordinačný orgán.“
Ako by mal byť takýto orgán kreovaný? Asi by to nemala byť politická nominácia.
„Splnomocnenec musí byť samozrejme odborník. Ale zároveň musí byť rešpektovaný naprieč celým politickým spektrom, inak bude len štatista.“