Boledovič: Prebudia alarmujúce fakty o školstve slovenských politikov?
Denník Sme
15. novembra 2015
Boledovič: Prebudia alarmujúce fakty o školstve slovenských politikov?
Šestnásť iniciátorov očakáva od politikov, že urobia zo vzdelania jednu z priorít budúceho programového vyhlásenia vlády.
Šestnásť iniciátorov výzvy A dosť! Nehazardujme s budúcnosťou Slovenska! očakáva od politikov, že pod vplyvom deviatich alarmujúcich faktov urobia zo vzdelania jednu z priorít budúceho programového vyhlásenia vlády. Ich výzvu doteraz podporujú stovky sympatizantov a desiatky inštitúcií. O zmysle a cieľoch výzvy hovorím s hovorcom skupiny Stanislavom Boledovičom, spoluzakladateľom iniciatívy Učiteľ 2020 a medzinárodného programu Teach for Slovakia.
Cestou na naše stretnutie som počúval v rádiu rozhovor ministra školstva Juraja Draxlera a učiteľa Branislava Kočana – takmer v ničom sa nezhodli, ale v jednom áno, že druhá strana prichádza neskoro – jedna s požiadavkou zvýšenia peňazí a zavedenia systémových riešení, druhá so sľubmi systémových riešení a zvýšenia peňazí až po voľbách. Pritom vy prichádzate s výzvou A dosť! Nehazardujme s budúcnosťou Slovenska! práve teraz. Dozrelo niečo objektívne, že ste sa rozhodli vystúpiť ako skupina ľudí, ktorá vie dosť o stave školstva a vzdelávania na Slovensku? Čo bolo tou inšpiráciou?
„Prichádzame s iniciatívou A dosť! práve teraz, pretože práve teraz je pred voľbami a práve teraz sa budú občania rozhodovať, koho budú voliť. Každý z nás je voličom a premýšľame o tom, aká je doprava v meste, či sme v EÚ, alebo nie, trápi nás, čo politické strany zamýšľajú s emigrantmi. Chceme zalarmovať verejnosť, aby ju začalo trápiť, čo s deje s naším vzdelaním a naším školstvom, pretože za posledných 25 rokov politici nehovorili nahlas pravdu o vzdelávaní, pravdu, ktorá hovorí, že naše školstvo je prakticky vo všetkých ukazovateľoch na chvoste vyspelého sveta. A tie ukazovatele postupne klesali a pripomínajú syndróm zahrievanej žaby v horúcej vode, takže nikdy akoby nebol ten správny moment hovoriť, že je kríza, ale dnes tá kríza už je a my budeme verejnosti prinášať deväť alarmujúcich faktov, aby začala cítiť potrebu pýtať sa politikov, čo plánujú urobiť pre zásadné zlepšenie výsledkov vzdelávania našich detí.“
Očakávate, že politici budú v predvolebnom období citlivejší na takéto informácie a budú vám viac načúvať?
„Neviem, či nám budú načúvať, ale viem, že my sa ich budeme pýtať. Budeme im hovoriť o faktoch, ktoré sme o slovenskom školstve zistili, a budeme zvedaví, či o týchto faktoch vôbec vedia, a ak o nich vedia, či súhlasia s tým, že tie fakty sú alarmujúce. Budeme sa pýtať, čo s tým plánujú urobiť, ak by mali ambíciu po budúcich voľbách zostaviť vládu a prevziať rezort školstva.“
Chcete, aby sa úroveň vzdelávania a stav školstva, a situácia učiteľov stali súčasťou volebnej kampane?
„Presne tak. Naším najdôležitejším cieľom je, aby prioritou programového vyhlásenia budúcej vlády bolo zásadné zlepšenie slovenského školstva, aby sa školstvo stalo skutočnou prioritou, a aby v programovom vyhlásení bolo jasne zakotvené výrazné zvýšenie finančných prostriedkov na vzdelávanie našich detí tak, aby bolo do roku 2020 porovnateľné s inými krajinami EÚ.“
Za výzvou stojí skupina šestnástich iniciátorov – na vyvinutie tlaku na politikov, aby vnímali situáciu v školstve ako alarmujúcu, a aby prijali systémové a možno aj veľkorysé opatrenia. Takáto malá skupina však nebude stačiť. S kým počítate ako so spojencami pri vytváraní tohto tlaku a moderovaní verejnej diskusie?
„Šestnásť ľudí nestačí na zmenu, ale stačí na jej naštartovanie. Naštartovali sme verejnú kampaň a veríme, že sa do nej zapoja a svoj podpis pod výzvu politikom pridajú tisícky občanov. Zároveň oslovujeme osobnosti Slovenska, z ktorých nám viaceré prisľúbili podporu.“
Ako na vašu výzvu reagujú tí, ktorých sa týka predovšetkým, teda učitelia? Jestvuje spojitosť medzi vašou výzvou a výzvou Slovenskej komory učiteľov, ktorá žiadala zvýšenie financií už v budúcoročnom rozpočte, alebo protestom učiteľov pred Úradom vlády?
„Vzdelávanie musí byť hlavnou témou všetkých občanov bez ohľadu na to, či sú murári, učitelia, lekári alebo politici, lebo školstvo rozhoduje o budúcnosti všetkých detí tejto krajiny. Školstvo je dnes naozaj na dne. Chceme osloviť všetkých ľudí na Slovensku. Učitelia majú absolútne kľúčovú rolu. Naša iniciatíva by bola odsúdená na neúspech, keby sme hovorili niečo zásadne iné ako to, čomu veria učitelia, ktorí dnes naše školstvo ťahajú. Medzi iniciátormi kampane sú aj kľúčoví zástupcovia učiteľov, pani Barancová, prezidentka Slovenskej komory učiteľov, pán Sebelédi, zakladateľ nových odborov. Zatiaľ sme sa sústredili na sformulovanie výzvy, oslovovať ďalšie organizácie začíname teraz. Odoslali sme listy všetkým kľúčovým politickým stranám na Slovensku, informujeme ich o deviatich alarmujúcich faktoch. Sme pripravení s nimi začať diskutovať.“
Aj učiteľských organizácií je viac – hľadáte medzi nimi spojencov?
„V prvom rade iniciatívu koncipujeme ako politickú nadstranícku kampaň. Aj preto sme oslovili lídrov 13 kľúčových politických strán. Samozrejme, že budeme pokračovať. Chceme, aby ľudia pochopili, že nie sme ďalšia iniciatíva učiteľov alebo iniciatíva, ktorá vychádza zo školstva, ale sme politická iniciatíva, ktorá chce ovplyvniť programové vyhlásenie budúcej vlády. Z tohto pohľadu budeme pracovať najmä s verejnosťou a politikmi.“
Prioritne oslovujete teda politikov. Určite viete, že politici oveľa lepšie vnímajú závažnosť problému, ak sú pod tlakom. Napríklad spomeňme štrajk lekárov pred niekoľkými rokmi a vláda im napokon ustúpila. Máte spätnú reakciu od politikov? Zrejme bez tohto masívneho nátlaku, možno aj v uliciach, vám nebudú načúvať. Uvažujete aj o takejto forme nátlaku?
„Dostatočným tlakom na akéhokoľvek politika sú samotné alarmujúce fakty o školstve, ktoré, keď si pozrieme, nemôžu nechať v pokoji nikoho, ani politikov. Keď sa napríklad rodičia dozvedia niektoré skutočnosti, budú oveľa viac pozerať na to, čo plánujú robiť politici s naším vzdelávaním. Prieskum medzinárodnej organizácie OECD ukázal, že naše deti sú v školách nešťastné. Naše deti sa v školách nudia, nechodia tam rady, čo by sa ešte mohlo zdať v poriadku, veď ani mnohí rodičia nechodili do školy radi. Ale nie je to tak - v drvivej väčšine krajín chodia deti do školy radšej ako na Slovensku. My sme dnes z viac ako 60 krajín, ktoré boli zaradené do prieskumu, medzi poslednými tromi krajinami, kde sú deti v školách najviac nešťastné.“
Čím si vysvetľujete výsledky toho prieskumu?
„Vysvetľujem si to dlhodobým zanedbávaním vzdelávania a školstva na Slovensku, ktoré vedie jednak k tomu, že samotní učitelia a vedenia škôl sú vyhorení a nemotivovaní – aj preto oni sami ťažšie motivujú deti. Zároveň je v školách obrovská administratíva a byrokracia, ktoré neumožňujú učiteľom, aby sa deťom venovali viac. Učitelia nemajú dostatok priestoru na to, aby s deťmi robili kreatívne aktivity, lebo sú priveľmi zošnurovaní obrovským množstvom predpisov, ktoré im neumožňuje rýchlo a ľahko naštartovať a zafinancovať také aktivity s deťmi, ktoré by boli motivujúce a deti by zaujímali. Také si vyžadujú odísť z priestorov školy a robiť aj výlety a netradičné veci, a na to školy dnes nemajú ani podmienky, ani financie.“
Nedávno som robil rozhovor s učiteľom Vladimírom Crmomanom a presne v ten deň uverejnil denník SME slová profesora Mirona Zelinu, ktorý na otázku, či by pomohli statusu učiteľa vyššie platy? - odpovedá: „Nie, to hovorím úplne zodpovedne. Môžeme učiteľa sebalepšie zaplatiť, ale ak on nebude na sebe pracovať a nebude mať záujem učiť lepšie, vyššie platy atmosféru v školách nevyriešia. Vyššie platy by mali byť spojené s vyššou náročnosťou na učiteľa, jeho prácu, sebavzdelávanie...“ Osobne si myslím, že zvýšenie platov v školstve je nevyhnutnou podmienkou akejkoľvek pozitívnej zmeny – bez nej to jednoducho nepôjde. Ak chcete udržať a získať kvalitných ľudí do školstva, so súčasnými platmi sa to nedá. Hoci je to iba jedna stránka celého problému.
„V tomto s pánom Zelinom zásadne nesúhlasím. Som rád, že sme sa všetci šestnásti iniciátori zhodli na tom, že dnes absolútne najdôležitejšia a absolútne nutná podmienka pre akékoľvek zlepšenie vzdelávania je výrazné zvýšenie finančných prostriedkov. Vyššie platy umožnia učiteľom robiť svoju prácu naplno bez toho, aby si museli privyrábať inde. Vyššie platy dokážu pritiahnuť do školstva schopných ľudí, aby každé dieťa malo výborného učiteľa. To, v čom sa s ním zhodnem, je, že ak ich tam nalejeme nerozumne alebo ak ich nalejeme a zvýšime platy, a neurobíme nič iné, tak, samozrejme, ten dosah bude minimálny. A zhodneme sa s pánom Zelinom aj v tom, že ak aj tie peniaze zvýšime, a ja verím tomu, že ďalšia vláda vyrovná ten schodok financií na úroveň iných krajín, tak tá zmena nepríde o dva alebo tri roky, ale až o päť - desať rokov. Dnes dáva Slovensko do vzdelávania asi štyri percentá HDP, iné krajiny aj viac ako šesť percent. To znamená, že potrebujeme zvýšiť rozpočet školstva asi o polovicu. Veríme, že ďalšia vláda si takéto zvýšenie dá do svojho programového vyhlásenia ako záväzok do roku 2020. Z roka na rok sa také zvýšenie dosiahnuť nedá, ale za štyri roky sa to určite dá urobiť.“
Minister školstva býva na rokovaniach vlády jedným z posledných z hľadiska silovej pozície. Necítite problém trochu aj v tom, že vo vedení rezortu školstva nie je silná osobnosť schopná presadzovať tieto myšlienky na úrovni strany a vo vláde, že vzdelanie je jednou z kľúčových úloh tejto krajiny, ak nemá ostať iba nejakou montážnou dielňou predovšetkým?
„Za posledných 25 rokov od revolúcie sa na poste ministra školstva vystriedalo sedemnásť ľudí. Desať z nich tam nepôsobilo ani rok. Ak si vezmete akúkoľvek organizáciu a poviete, že každý rok má iného šéfa, tam sa nedá hovoriť o žiadnej koncepcii ani kontinuite. Školstvo bolo na absolútnom okraji záujmu doterajších vlád.“
Vidíte takú silnú osobnosť, ktorú by dokázala vygenerovať verejnosť alebo učiteľský stav do pozície ministra - toto je človek, ktorý má koncepciu už pri príchode na tento post?
„To nie je o osobe ministra, ten zásadný problém je v mandáte, ktorý vláda ministrovi dáva. A som veľmi rád, že toto skonštatoval nedávno aj súčasný minister Juraj Draxler, ktorý povedal, že on si sadne do ministerského kresla v novej vláde iba za predpokladu, že bude široký politický konsenzus na tom, že školstvo musí byť prioritou a musí doň pritiecť oveľa viac peňazí. V prvom rade premiér tejto krajiny musí dať školstvu prioritu a musí vybrať ministra, ktorého nebude meniť každý rok. A musí ministrovi splniť jeho oprávnené požiadavky, ktoré každý rok na vládu prinášajú. Nemôžeme nespomenúť úplné faux pas, ktoré sa stalo ministrovi Čaplovičovi, že rok pripravoval materiál o stave školstva, ktorý jeho vlastná vláda zhodila zo stola. Toto sa nesmie stať a premiér musí dať ministrovi školstva silný mandát na štyri roky.“
Hovoríte, že ste občianska politická kampaň. Neobávate sa, že ako prvé, čo sa vám stane, bude politická nálepka opozičného kritického subjektu, ktorý ide po krku súčasnej vláde, a stanete sa tak súčasťou volebného boja?
„To sa v žiadnom prípade nestane, lebo sme striktne nadstranícki, nepreferujeme žiadnu politickú stranu, všetky významné politické strany budeme pozývať do diskusií a bude nás úprimne zaujímať, či o kritickom stave slovenského školstva vedia, a najmä, čo s tým plánujú robiť. Osobne môžem povedať, že toto ovplyvní aj moje rozhodovanie, ktorú stranu budem voliť. Žiaľ, v minulosti politické strany neboli nútené sa k tomu takto vyjadrovať, takže naša občianska politická kampaň bude politikom tieto otázky klásť a závisí od nich, či a ako na ne zodpovedia.“
Je veľmi málo rezortov, ktoré by sa tak bytostne týkali takmer celého obyvateľstva ako školstvo. Každý z nás má niekoho v rodine, kto chodí do školy, prípadne v nej učí... Tomuto rezortu sa nedá uniknúť. Akým spôsobom chcete získať rodičov a starých rodičov pre podporu tejto kampane? Napokon, školstvo sa týka budúcnosti ich detí, toho, ako sa dokážu presadiť v zamestnaní...
„Bez rodičov a bez starých rodičov naša kampaň nemá žiadnu šancu na úspech. Preto vlastne všetky aktivity, ktoré budeme robiť, budú zamerané na to, aby sme rodičov a starých rodičov informovali o zúfalom stave školstva, aby sme im vysvetlili, že keď oni boli v školách, tak tá situácia nebola ani zďaleka taká závažná ako dnes. Rodičia nie sú odborníci na stav vzdelávania, nemajú ako vedieť, či tie školy sú dobré, alebo nie, či v iných krajinách sú deti v školách šťastnejšie, či inde dokážu lepšie vzdelávať sociálne znevýhodnené deti, či sa v iných krajinách mení minister každý rok alebo raz za osem rokov.“
Je mnoho detí, ktoré odchádzajú do zahraničia – za kvalitnejším vzdelaním. Nie je ich málo a majú skúsenosť s kvalitnejším vzdelaním v iných krajinách. Nie sú aj ony tou pákou na politikov, akú by bolo možné využiť aj na ich príkladoch, že kvalitné vzdelanie je skutočne dôležité?
„Je vážny problém, že zo Slovenska odchádzajú talentovaní mladí ľudia, ktorí by tu aj radi ostali, ale chcú mať kvalitné vzdelanie, aby mohli v živote uspieť, ale na slovenských vysokých školách ho nenachádzajú. Je skvelé, ak šikovní Slováci získajú skúsenosti v zahraničí, ale je smutné, že odchádzajú často preto, lebo na Slovensku nenachádzajú potrebnú kvalitu a to vzdelanie, ktoré by im dalo šancu v živote naštartovať úspešnú kariéru.“
Aká je vaša predstava diskusie, ktorá by mohla vygenerovať nejaké zhody na koncepcii vzdelávania a smerovaní spoločnosti tak, aby sa vzdelanie dostalo na ten level dôležitosti, aký si predstavujete?
„To je veľmi jednoduché. Budeme sa postupne pýtať lídrov všetkých politických strán, či vedia o alarmujúcom stave školstva, či vedia o tom, že v schopnosti porozumieť textu, čo je úplne zásadná schopnosť človeka v dnešnom svete, sme tretí od konca vo vyspelom svete, na 32. mieste z 34 krajín OECD. Budeme sa pýtať, či o tom vedia, a ak o tom vedia, čo by s tým robili, ak by boli vo vláde, pretože tento fakt je vážnym problémom pre budúcnosť našich detí.“
Prečo očakávate, že politici vás budú počúvať? Spoliehate sa na osobnosti, témy, alarmujúce fakty? Čo ich podľa vás presvedčí, aby vás vnímali ako dôležitého partnera?
„Som presvedčený, že školstvo a vzdelávanie určujú budúcnosť krajiny a politici sú za budúcnosť krajiny zodpovední. Nemôže sa tomu žiadny zo zodpovedných politikov otočiť chrbtom. My ako občania hľadáme ľudí, ktorí nás budú zastupovať a krajinu zlepšovať. Nedá sa ignorovať alarmujúca situácia v školstve a veríme, že všetci zodpovední politici to nebudú prehliadať, ani sa vyhýbať ťažkým otázkam. Ak predsa len áno, tak ich budeme klásť znova a znova.“
Učitelia vyšli 5. novembra do ulíc s dlhými nosmi, chystajú ďalšie protestné akcie, ktoré sú signálom rodičom a politikom - vnímajte našu situáciu ako vážnu. Sú tieto protesty súčasťou vašich plánov alebo ide o dve paralelné akcie?
„Akcia zrazu dlhých nosov podčiarkuje alarmujúcu situáciu v školstve a to aj v otázke oceňovania práce učiteľov. Pre predstavu, na Slovensku učiteľ zarába o polovicu menej ako iný vysokoškolsky vzdelaný človek. V civilizovanom svete to tak nie je, učitelia zarábajú porovnateľne alebo trochu menej ako právnici, účtovníci či iní vysokoškoláci. Učitelia na toto poukazujú, lebo v tom každodenne žijú. To je ich rola, organizovať sa, ísť do štrajkov, robiť všetko pre to, aby si vybojovali lepšie podmienky a ja pozitívne vnímam túto angažovanosť učiteľov bojovať za lepšie podmienky.“
Čo by ste považovali za úspech alebo za potvrdenie, že vaša vízia bola zmysluplná, že výzva mala zmysel, naštartovali ste dobrú vec...
„To je jednoduché. Keď si prečítame v marci programové vyhlásenie slovenskej vlády a medzi troma prioritami bude znieť veta – ‚zásadne zlepšiť slovenské školstvo a výsledky vzdelávania našich detí a zvýšiť rozpočet do konca vládneho obdobia, do roku 2020, na úroveň iných krajín Európskej únie‘ -, tak nás cieľ bude splnený.“
Momentálne sa bavíme o politickom rozmere vašej kampane, ale na druhej strane, keďže vidím, akí ľudia ste sa zišli pri tejto výzve –, zrejme je dôležité ponúknuť predstavu, ako vyzerá kvalitné školstvo na Slovensku v rokoch 2015 - 2020. Máte takú predstavu a ak áno, akým spôsobom ju chcete dostať do politického, odborného a spoločenského diskurzu?
„Nikto z iniciátorov kampane neašpiruje na to, aby prevzal post ministra školstva, a tieto otázky, ktoré dávate, sú úlohou, za ktorú platíme politikov, ministrov, za ktorú platíme stáčlenný tím na ministerstve školstva. Budeme radi, ak sa tejto otázky ašpirujúci ministri zhostia a svoje riešenia situácie v školstve nám predstavia. My ako občianska politická nestranícka kampaň sa budeme politikov pýtať, aké riešenia pre občanov majú. Za súčasný stav v žiadnom prípade nekritizujeme len súčasnú vládu, ten je výsledkom bašovania za posledných 25 rokov, práce 17 ministrov a piatich predsedov vlád. My hovoríme a dosť! a hovoríme, že budúca vláda musí ten stav zásadne zmeniť, a na to môže využiť odborníkov na slovenské školstvo – všetci radi pomôžu. Ale aby som z tejto otázky neutiekol - Vlado Burjan, ktorého vnímam ako jedného z najväčších odborníkov na školstvo, vypracoval v širokej skupine expertov a odborníkov víziu pre slovenské školstvo, ktorú v týchto týždňoch zverejňuje. My sme ju umiestnili na našu webovú stránku ako jednu z inšpirácií, pretože si myslíme, že táto skupina ľudí a ich myšlienky sú veľmi inšpiratívne. Ale či sa vláda rozhodne pre tieto alebo iné myšlienky, to nie je naša úloha.“
Burjanov text je skvelým základom odbornej aj laickej diskusie. Navyše aj v školstve existuje niekoľko príbehov a prípadov, ako sa to dá. Všetci hovoria o duálnom systéme a v Podbrezovej funguje.
„Presne, ako hovoríte. Ja som absolútne presvedčený, že sa to dá. V rámci programu Teach for Slovakia, ktorý vediem, som za posledné roky precestoval desať krajín, od Nového Zélandu po Estónsko a vidím, že sa to dá. Vidím, že sa školstvo dá v priebehu piatich-desiatich rokov zásadným spôsobom zlepšiť. Jediné, čo na to treba, a jediné, na čom stojí a padá veľa vecí na Slovensku, je politická vôľa. My chceme touto kampaňou dosiahnuť, aby tu bola politická vôľa na zásadné zlepšenie slovenského školstva, alebo, ako žiadal súčasný minister školstva Juraj Draxler, aby tu bol široký politický konsenzus, široká politická objednávka na zlepšenie školstva a zvýšenie financií zo školstva. O to nám ide.“
Príloha: A DOSŤ!: Alarmujúce fakty o vzdelávaní na Slovensku
Súhrn faktov, ktoré vyplývajú z medzinárodných porovnaní, jasne ukazuje závažnosť situácie. Vzdelávanie na Slovensku je v kríze a potrebuje zásadnú transformáciu.
1. V kvalite vedomostí detí sme jedným z najhorších štátov v Európskej únii a na chvoste vyspelých štátov.
Medzinárodná štúdia OECD PISA zisťuje vedomosti a zručnosti 15-ročných žiakov v oblasti čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti. Robí sa od roku 2000 každé tri roky, Slovensko sa na nej zúčastňuje od roku 2003.
Po prvýkrát od roku 2003 sú výsledky slovenských žiakov vo všetkých troch oblastiach významne horšie, ako je priemerný výkon krajín OECD. Výrazne narástlo zastúpenie žiakov v tzv. rizikovej skupine (s najnižšou úrovňou vedomostí). Zároveň významne pokleslo percentuálne zastúpenie žiakov v najvyšších vedomostných úrovniach vo všetkých troch sledovaných oblastiach.
Napríklad v testovaní čitateľskej gramotnosti OECD PISA 2012 dosiahli slovenskí žiaci 463 bodov a sú pod priemerom OECD, ktorý je 501 bodov. Slovenská republika sa nachádza na 32. mieste v rámci 34 krajín OECD a na 43. mieste zo všetkých 65 zúčastnených krajín. Oproti roku 2009 sa priemerný výkon našich žiakov znížil a až 28,2 % žiakov sa svojím výkonom zaradilo do tzv. rizikovej skupiny. To znamená, že títo žiaci nedisponujú ani najzákladnejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú potrebné pre ich ďalšie vzdelávanie.
2. Naše deti nie sú v školách šťastné. V celosvetovom hodnotení patria slovenské školy do trojice najmenej obľúbených.
Prieskum OECD PISA 2012 zisťoval, ako rady chodia deti do školy. V hodnotení obľúbenosti sa naše školy umiestnili predposlednom (25.) mieste z 26 krajín Európskej únie a na treťom mieste od konca zo všetkých 64 sledovaných krajín.
(Údaj odráža percento študentov, ktorí „súhlasia“ alebo „rozhodne súhlasia“ s tvrdením: Cítim sa šťastný/á v škole. Krajiny a ekonomiky boli zoradené od najviac po najmenej obľúbené podľa percenta študentov, ktorí uvádzajú, že sú v škole šťastní.)
3. Dlhodobo investujeme do vzdelávania a budúcnosti našich detí najmenej financií spomedzi vyspelých krajín.
Podľa údajov OECD investujeme do vzdelávania našich detí najmenšiu časť HDP. Podľa údajov z posledného merania v roku 2011 to bolo iba 4,37 % v porovnaní s krajinami OECD, ktoré do vzdelávania investujú v priemere 6,07 %. Sme tak na poslednom mieste z 33. krajín OECD.
Slovenské výdavky na žiaka patria medzi najnižšie. V roku 2010 vynakladalo Slovensko na jedného žiaka vo veku od 6 do 15 rokov spolu približne 53-tisíc USD, čo bolo spolu s Čile, Maďarskom, Tureckom a Mexikom najmenej v OECD.
Napriek zlepšeniu vo vybavení škôl učebnými zdrojmi sme podľa hodnotenia riaditeľov druhou najhoršou krajinou spomedzi krajín OECD (pred Mexikom).
4. V porovnaní s inými krajinami dáva náš vzdelávací systém deťom najmenšie šance prekonať sociálne nerovnosti a tento stav sa ďalej zhoršuje.
Zo všetkých 33 krajín OECD má u nás nepriaznivé sociálne zázemie žiakov najvýraznejší vplyv na ich vzdelávacie výsledky. Na Slovensku viac než inde platí, že ak je dieťa z chudobnej rodiny, nemá šancu získať potrebné vzdelanie.
Už v roku 2003 dosahovali naši žiaci zo slabšieho sociálneho prostredia horšie výsledky, než by mali vzhľadom na svoj sociálny status. Ich zaostávanie sa v roku 2012 ešte prehĺbilo.
5. Najmenej si ceníme prácu učiteľov. Ich platy v porovnaní s inými absolventmi vysokých škôl sú len polovičné, čo je najmenej spomedzi krajín vyspelého sveta.
V porovnaní platov učiteľov s platmi iných absolventov VŠ sme na poslednom, 30. mieste spomedzi analyzovaných krajín OECD, keď u nás učitelia zarábajú o 55% menej ako iní absolventi VŠ. Učitelia vo vyspelých krajinách sveta zarábajú len o 15% menej než absolventi ostatných VŠ.
6. Dramaticky sa zvyšuje počet žiakov, ktorých náš vzdelávací systém nevie pripraviť na život a dať im šancu na úspech v zamestnaní.
Zvyšuje sa počet žiakov, ktorí dosahujú v testoch z matematiky také slabé výsledky, že im hrozia vážne problémy s pracovným uplatnením a znižuje sa ich šanca uspieť v živote. Podľa výsledkov PISA 2012 sa to dotýka 27 % žiakov a podľa odhadu sa za 25 rokov tento stav takmer zdvojnásobil.
7. Naše univerzity patria k najslabším. Do zahraničia odchádza študovať päťkrát viac maturantov a vysokoškolákov ako z okolitých krajín.
Podľa údajov OECD z roku 2012 odchádza zo Slovenska študovať do zahraničia každý siedmy študent.
V TOP 5 špičkových renomovaných rankingových rebríčkoch (QS World University Rankings, Times Higher Education World University Rankings) sa do 700. miesta medzi najlepšími univerzitami sveta pravidelne umiestňuje iba jedna slovenská univerzita (Univerzita Komenského) a do 800. miesta len dve (Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita).
8. Výdavky na výskum a vývoj sú dlhodobo zahanbujúce a predstavujú len jednu tretinu priemeru HDP krajín OECD.
Výdavky na výskum a vývoj v Slovenskej republike sa v období rokov 2000 až 2013 zvýšili z 0,64 % HDP len na 0,83 % HDP. Sú to piate najnižšie výdavky v porovnaní s ostatnými sledovaným krajinami OECD. V roku 2013 priemer predstavoval 2,36 % HDP. Zvýšenie medzi rokom 2007 (0,45 % HDP) a rokom 2013 (0,83 % HDP) predstavujú prakticky len investície do výskumnej infraštruktúry zo zdrojov Európskej únie (OP Výskum a vývoj).
9. Vzdelávanie na Slovensku je dlhodobo na okraji politického záujmu.
Rezort školstva trpí nekoncepčnosťou riadenia. V jeho čele sa príliš často striedajú ministri z rôznych politických zoskupení, pričom každý prichádza s vlastnými predstavami a reformami. Za 25 rokov sa v kresle ministra vystriedalo až sedemnásť ministrov z desiatich politických strán a hnutí. Desať z nich zotrvalo v úrade menej ako rok.
http://komentare.sme.sk/clanok.asp?cl=8073338